Sprísnená európska legislatíva, ktorá sa týka aj individuálnej výstavby, nedovolí od 1. januára 2021 stavať iné ako energeticky „nulitné“ domy, čiže tie, ktoré spĺňajú kritériá energetickej náročnosti A0. Pri novostavbách sa to dá a vlastne musí dosiahnuť vhodným stavebným materiálom, zateplením, energeticky čo najmenej nákladným systémom vykurovania, a mnohým ďalším. Čo však pri starších domoch? Dajú sa znížiť tepelné straty a celková energetická náročnosť domu postaveného ešte „po starom?“.
Definujme si tepelnú stratu
Ide o okamžitú hodnotu tepelnej energie unikajúcu z domu prestupom tepla a vetraním. Výpočet tepelnej straty domu, ale aj každej jeho miestnosti, je kľúčový pre dimenzovanie vykurovacích, ale aj vetracích, prípadne chladiacich systémov domu. Tepelné straty vznikajú najmä prestupom tepla strechou, stropmi, obvodovými stenami, podlahou, ale aj výplňami stavebných otvorov, nevykurovanými priestormi domu a vetraním.
Pre podiel a výšku tepelných strát sú kľúčové tepelno-technické vlastnosti konštrukcií a kvalita otvorových výplní. Kritickými sú tepelné väzby – čiže miesta stretu dvoch konštrukcií, napríklad kúty. Spolu s miestami, v ktorých je konštrukcia alebo izolácia oslabená – tepelnými mostami – sa môžu podieľať na tepelných stratách aj v desiatkach percent. Do istej miery sa dajú eliminovať už v procese stavby správnym konštrukčným a materiálovým riešením kritických miest a dodržaním technologických stavebných postupov.
Kadiaľ sa nám to teplo tratí?
Ideálna stavba bez tepelných strát neexistuje, nemohla by totiž mať stavebné otvory – t.j. okná a dvere, pretože toto sú kritické miesta, kadiaľ teplo uniká. Teplo uniká nielen cez okná a dvere pootvárané dokorán, ale aj cez tepelné mosty, ktoré sú zvyčajne v priestore medzi rámom okna či zárubňou dverí a stenou, ale aj medzi krídlom dverí či okna a rámom. Ak zavreté okná a dvere poriadne netesnia, vznikajú ďalšie tepelné straty.
Možno sa budete čudovať, ale teplo dokážu do istej merateľnej miery absorbovať aj samotné stavebné materiály. Nie je teda vôbec jedno, z čoho je dom postavený, čím je zaizolovaný, a z akých materiálov sú povrchové vrstvy stavebných plôch - stien, podláh a stropov. Rôzne materiály majú rôzne tepelno-izolačné vlastnosti: ak máte podlahové kúrenie, povrchová vrstva podlahy – dlažba či krytina – by mala do priestoru čo najviac tepla prepúšťať a čo najmenej ho absorbovať.
Čo všetko ovplyvňuje energetickú efektívnosť domu
Činiteľov a faktorov, ktoré majú vplyv na energetickú bilanciu stavby, je pomerne dosť. Projektanti musia ich pôsobenie zohľadniť v projekte, prepočítať, aby to všetko sedelo a výsledky preniesť do realizačného projektu. Znamená to navrhnúť výber a parametre materiálov, ktoré stavebník pri výstavbe či rekonštrukcii použije. Niektoré činitele a faktory nedokážeme ovplyvniť, ale vieme ich pomerne efektívne eliminovať. Napríklad: druh domu, rok výstavby, typ strechy a pod.
Potrebujeme vypočítať tepelné straty?
Načo by sme to robili, to je exaktná práca pre odborníkov. Laik, bežný obyvateľ domu či bytu, nepotrebuje prerátavať tepelné straty svojho obydlia. Dokáže však urobiť menšie či väčšie, jednoduchšie aj náročnejšie, lacnejšie či finančne nákladnejšie úpravy a opatrenia na zníženie strát. Niektoré svojpomocne, niektoré ale treba prenechať profesionálom a odborníkom v rámci rekonštrukcie.
Náš tip
Namiesto hľadania online kalkulačiek na rátanie tepelných strát domu a pre laikov zbytočných výpočtov, začnite „v malom“ pracovať na znižovaní spotreby elektrickej energie, tepla a vody. Svojpomocne dokážete napríklad vymeniť žiarovky a elektrické spotrebiče za úspornejšie alebo tesniacimi páskami utesniť staršie okná a dvere. V zime zase netreba prekurovať izby na 22, ale na pohodových 20 °C.
Tepelné straty vieme znížiť
Tepelné straty domu naprojektovaného a postaveného od roku 2021 nie je dôvod riešiť, dom energetickej triedy A0 ich nieže nemá, ale sú minimálne. Platí to napríklad aj pre domy stavané od roku 2016 s energetickou triedou A1 a „takmer nulovou“ energetickou bilanciou. Tepelné straty staršieho domu sa dajú znížiť. Existuje viacero opatrení, ktorými dokážeme zvýšiť celkovú energetickú efektivitu domu, napríklad:
postupne vymeňte všetky elektrické spotrebiče, vrátane žiaroviek za úspornejšie,
znížte spotrebu vody, modernejšie práčky či umývačky riadu majú až o 50 % nižšiu spotrebu,
pri sprchovaní miniete 10-násobne menej vody, ako pri kúpaní,
na polievanie záhrady a zavlažovanie využívajte dažďovú vodu,
vymeňte staré okná a dvere za kvalitné nové plastové alebo drevené, vrátane balkónových,
eliminujte tepelné mosty kvalitnými stavebnými materiálmi a správnymi postupmi,
vyhnite sa energeticky náročnému a zdraviu škodlivému chladeniu klimatizáciou,
ak nemáte dom tepelne izolovaný, zaizolujte ho,
okrem kvalitnej vonkajšej izolácie izolujte aj steny a stropy v interiéri,
vykurovanie s vysokou spotrebou energie alebo paliva vymeňte za úspornejšie,
najefektívnejší zdroj tepla je tepelné čerpadlo, vyššia investícia sa vráti v nízkych nákladoch a dlhej životnosti,
ak v zime vetráte oknami, robte to efektívne a intenzívne - na pár minút pootvárajte okná a vytvorte prievan.
Šetrite efektívne a dlhodobo
Pri všetkých opatreniach a úpravách majte na pamäti, že lacné riešenie nikdy nie je efektívne. Ak rekonštruujete s cieľom znížiť tepelné straty a zvýšiť energetickú efektivitu, robte to „navždy“„navždy“. Pri investične náročnejších riešeniach napríklad rekonštrukcie vykurovania hľadajte tie, ktoré nebudete musieť najbližších 30 rokov opäť vymieňať. Kvalitné systémy vykurovania sú viacgeneračné, fungujú bez problémov 50 a viac rokov.
Opatrenia, stavebné a rekonštrukčné úpravy dokážu znížiť nielen tepelné straty, ale energetickú náročnosť domu mnohonásobne. Výsledkom by mali byť „3 E“„3 E“ úspory: energetická, ekonomická, ekologická. Po kvalitných rekonštrukčných úpravách a funkčnom nastavení opatrení dokážete tepelné straty eliminovať a energetické náklady skresať rádovo v desiatkach percent.