Zmluva o pôžičke: Všetko, čo potrebujete vedieť

Pri požičiavaní peňazí sa môžete stretnúť so zmluvou o pôžičke. Jej funkcia je praktická a využívať sa dá aj medzi dvoma fyzickými osobami. Upravuje ju Občiansky zákonník a na to, aby ste ju mohli uzatvoriť, musí obsahovať isté náležitosti. Pre koho je určená a na čo sa zmluva o pôžičke využíva?

Čo je zmluva o pôžičke?

Zmluva o pôžičke predstavuje jeden z typov občianskej zmluvy. Upravuje ju Občiansky zákonník. Uzatvorená môže byť medzi dvoma fyzickými aj právnickými osobami. Človek, ktorý požičiava financie, sa nazýva veriteľ. Ten, kto si ich požičiava, sa nazýva dlžník.

Hlavnou úlohou zmluvy o pôžičke je  zaviazať veriteľa k tomu, že poskytne financie dlžníkovi. Pravdou ale je, že zmluva nemusí hovoriť len o peniazoch. Hoci sa vo väčšine prípadov požičiavajú peniaze, môže ísť aj o hmotné veci, prípadne o niečo úplne iné. Predmet zmluvy sa dá upraviť podľa potrieb.

Veriteľ nie je jediný, kto je zmluvou zaviazaný. Dlžník sa zmluvou zaväzuje k tomu, že  vec vráti alebo splatí financie. Vrátenie musí byť vykonané v určitom čase, ktorý je v zmluve uvedený. Ak nie je, platí jedno pravidlo. Dlžník musí vrátiť vec na druhý deň od dňa, kedy ho o to veriteľ požiada.

Pri požičiavaní vecí sa v zmluve uvádzajú druhy predmetu charakterizované určitými vlastnosťami. Znamená to, že dlžník nemusí vrátiť presne tú istú vec. Po dohode s veriteľom môže vrátiť niečo podobné, rovnakého druhu.

V praxi to vyzerá tak, že keď si dlžník požičia napríklad kávovar, nemusí vrátiť ten istý. Môže vrátiť rovnaký model, ale nový. 

Radšej písomná ako ústna

Obchodný zákonník umožňuje vytvoriť zmluvu o pôžičke v dvoch formách:

• písomnej,

• ústnej.

Ústna dohoda je vhodná skôr pre ľudí, ktorí sa navzájom poznajú a veria si. Ani v tomto prípade ale nemusí byť dobrým riešením. Nikdy neviete, čo sa v budúcnosti stane. Zo skúseností iných alebo svojich určite viete, ako dokážu peniaze či pôžičky narušiť harmonické spolunažívanie.

Najlepším rozhodnutím je písomná zmluva. Obe strany sa dohodnú na tom, čo v nej bude a aké podmienky si stanovia. Následne ju obaja podpíšu. V prípade akýchkoľvek problémov budete mať dôkazový materiál. 

Veľkou výhodou je tiež fakt, že písomná zmluva nie je náročná. K dispozícii máte množstvo predtlačených formulárov, ktoré stačí vyplniť a podpísať.

Okrem dvoch spomínaných existuje ešte tretia možnosť. Ak nechcete uzatvárať zmluvy, no chcete mať istotu, vyžiadajte si súhlas druhej strany. Mal by byť vo forme e-mailu alebo SMS, čo by ste pri prípadnom súdnom konaní mohli použiť vo svoj prospech.

Typy zmlúv o pôžičke

Zmluva o pôžičke má dva základné typy, a to:

• úročná,

• bezúročná.

Je len na vás a druhej strane, ako sa rozhodnete. Financie alebo čokoľvek iné dokážete úročiť. 

Ak ste veriteľom, zmluva s úrokom bude pre vás výhodnejšia. Úrok predstavuje zisk z požičaného predmetu. Po dobu splatnosti si navýšite finančné prostriedky alebo dostanete viac vecí toho istého druhu.

Výška úrokov nie je upravovaná zákonmi SR. V praxi to znamená, že to, aké úroky dlžníkovi dáte, je čisto na vás. S priateľmi sa môžete dohodnúť na nižších, s menej známymi ľuďmi na vyšších.

Pri premýšľaní nad úrokmi by ste sa mali držať jedného pravidla. Úrok by mal byť v pomere k hodnote poskytnutej veci. Príliš vysoké úroky by mohli dlžníka odradiť od toho, aby si pôžičku od vás vzal.

Okrem klasických úrokov musíte myslieť aj na úroky z omeškania. Ak bude dlžník splácať neskoro, udelíte mu sankciu vo výške niekoľkých % zo sumy.

Výška úrokov z omeškania je stanovená nariadením vlády. Jej hodnota dosahuje  5 % ročne.

Čo musí zmluva o pôžičke obsahovať?

Na to, aby bola zmluva o pôžičke platná, musí obsahovať niekoľko základných náležitostí. Sú to:

• Zmluvné strany – identifikácia veriteľa aj dlžníka, meno, priezvisko, a ďalšie osobné údaje.

• Predmet zmluvy – každá zmluva musí obsahovať to, čo idete požičiavať alebo si požičiavate. Predmetom zmluvy môžu byť peniaze alebo hmotné veci. Vec musí byť označená presne, napríklad suma 1 000 € alebo kávovar značky DeLonghi.

• Záväzok veriteľa prenechať predmet pôžičky dlžníkovi – po tom, ako sa na požičaní dohodnete, musí veriteľ umožniť dlžníkovi vziať si danú vec.

• Záväzok dlžníka vrátiť požičané veci – po určitej dobe sa musí dlžník zaviazať, že veci vráti - buď tie isté alebo veci rovnakého druhu.

• Doba splatnosti – v zmluve nesmie chýbať termín, dokedy má dlžník splatiť svoj záväzok veriteľovi. Ak by termín v zmluve nebol, platí, že dlžník musí vec vrátiť hneď na druhý deň od požiadania veriteľa.

• Úrok – ak sa obe strany dohodnú, že bude zmluva úročená, je potrebné, aby v nej bola informácia aj o úroku. Pri peniazoch stačí uviesť len percento. Pri hmotných veciach je dôležité dohodnúť sa, ako budú úroky vyzerať. Napríklad, keď požičiate 10 balíkov 90 % čokolády, dlžník vráti 12 balíkov 90 % čokolády.

Zánik zmluvy o pôžičku

Zmluva o pôžičke zaniká dňom, kedy sú všetky podmienky splnené, čiže veriteľ požičal peniaze alebo iné veci a dlžník ich vrátil v dohodnutom termíne. Druhou možnosťou, kedy zmluva zaniká, je vtedy, keď veriteľ odpustí dlžníkovi dlh. V takomto prípade už nie je čo vrátiť a zmluva prestáva platiť.

Ak nie je medzi veriteľom a dlžníkom bližší vzťah, dlžník si môže vypýtať tzv. kvitanciu. Kvitancia znamená potvrdenie o splatení celého alebo časti dlhu. Tento dokument zaisťuje, že veriteľ v budúcnosti nebude od dlžníka požadovať niečo, čo už splatil.

Keď o kvitanciu ako dlžník požiadate, veriteľ vám ju musí poskytnúť. Je to jedna z jeho povinností, ktorá vyplýva zo zmluvy.

Zmluva o pôžičke chráni obe strany

Zmluva o pôžičke vyzerá na prvý pohľad tak, že chráni len jednu stranu, čiže veriteľa. V skutočnosti však dodáva istotu aj dlžníkovi. Zaisťuje, že veriteľ poskytne sľúbenú vec a požičia ju. Následne vďaka zmluve viete dostať kvitanciu a chrániť sa do budúcnosti.